Ďaľšou vecou je Strify. Dnes mi asi štyria ľudia relatívne nezávisle od seba povedali, že vyzerá ako baba. Ale v zlom. Síce to povedali relatívne milo, ja stále nechápem ako ho ľudia môžu tak hateovať.
Ja sa ako debil celý večer a poobedie snažim s robením screenov z videoklipov a jediný ohlas, ktorý na to dostanem je to, že sa mám začať zaujímať o normálnych chlapov a že on aj Adam sú hrozní.
A môj sen s basgitarou sa mi čím ďalej tým viac rúca. Respektíve sa nejak nehýbe a to je akoby sa rúcal. Ale aspon, že škola mi v poslednej dobe ide. Teda keď už sa učíme. Štrajk veľmi bodol v hod. Dúfam, že sa našim učiteľom podarí niečo vyštrajkovať. Je to dosť nemožné ale dúfať treba.
Moje priateľstvá, ktorými som si nebola istá sa konečne urovnali na správnu mieru a ja som rada, že som sa rozhodla kamarátiť s tými ľuďmi s ktorými sa teraz bavím. Moji bývalí priatelia ma veľmi sklamali a niektorí z nich (nebudem menovať) dokonca robia tú zlú zo mňa.
Ževraj som závislá na počítači. Ale tento stav mi zatiaľ vyhovuje. Blogovanie ma veľmi baví a nehodlám s ním prestať. Dúfam, že časom sa mi podarí nájsť viac čitateľov mojich článkou. Veľmi by mi pomohlo ak by mi ľudia články aj komentovali aby som vedela čo mám zmeniť alebo zlepšiť ale sama poznám ako sa človeku niekedy nechce komentovať alebo len nemá čo povedať.
Touto cestou by som sa chcela poďakovať ľuďom ktorí (pravidelne) navštevujú môj blog a zanechali nejaké komentáre. Veľmi si vážim každú vašu návštevu a aj každý komentár.
ja a moja milovaná basgitara
Nitra, kde sme boli s orchestrom na sústredení
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára