"detinský denníčk"

utorok 5. februára 2013

nedeľa 3. februára 2013

Strify for SPEX.de

Jeden rozhovor so Strifym z roku 2009. Je podla mňa celkom zaujímavý a stojí za prečítanie.

Digitálna detská pesnička, digitálna evolúcia Cinema Bizarre

Strify, občianske meno neznáme, je spevák nemeckej mládežníckej skupiny Cinema Bizarre. Tá mieša glamrockové citáty a melodický spev s japonským výzorom Visual-Kei a preto býva často zamieňaná s Tokio Hotel. Ako zástupca jednej generácie, ktorá bola od malička spájaná s internetom a úplne samozrejme sa hovorí, že svoje sebavedomie našla na Googli, hovorí Strify o efektoch Auto-Tune, psychickom terore v online komunitách a o nie digitálnom druhu ľudstva.

Ďalšie informácie »

štvrtok 31. januára 2013

Fikce Nefikce 1.

Alex prišla domov a zvalila sa na postel. Do uší si dala MP3-ku a zavrela oči. Nutne potrebovala uniknúť od reality. Štval ju celý svet a hudba bola jediným únikom z reality. Pustila prvú pesničku a rozozvučal sa známy Jackov hlas podfarbený auto-tunom. Milovala jeho hlas. A aj jeho texty. Každá jeho pesnička bola hlboko v jej hlave a ona ju milovala. S niektorými sa dokázala dokonale zžiť a niektoré len proste obdivovala. Teraz práve počúvala takú ktorá ovplyvnila jej život neskutočne veľa. Ani nevedela ako ale týchto pár veršov a samotný Jack prevrátil jej názory a pohľad na svet úplne naruby. Ale nie v zlom. Len jej odhalil nový pohľad na svet.

"A WORLD DESIGNED BY MEN IN GREY

THE ONLY COLOUR THAT REMAINS

HOW LONG WILL IT LAST UNTIL WE FADE AWAY?

MACHINES

CONCRETE

FLOWERS UNDER STEEL

TELL ME IF THAT REALLY IS WORTH LIVING FOR"

Vďaka nemu sa donútila rozmýšľať nad pravou podstatou prečo je vlastne tu a kam sa chce dostať. Najskôr si myslela, že jej bohate postačí keď bude obyčajnou šedou úradníčkou v zapadnutej kancelárii v strede mesta. Ale teraz vedela, že to nie je jej cieľ. Ona chcela zmeniť svet. Bojovať za ľudské práva, otvoriť ľuďom oči, zmeniť konzervatívnu spoločnosť. Chcela aby všetci hľadeli na svet očami umelca. Chcela sa stať umelkyňou, presláviť sa a ovplyvňovať ľudí vlastným príkladom, životom tak ako iní ovplvňovali ju. Zistila, že venovať sa umeniu, či už fotografii, hudbe alebo filmovať je presne to čo chce robiť. Zavrhla myšlienku na sedenie v kancelárii a rozhodla sa žiť život pod heslom "Je ne regrette rien". Chcela svoj život prežiť naplno a robiť lento čo chce a bude pre ňu to najlepšie.

Vypla pesničku, sadla si ku stolu a zapla počítač. Zapracovať na obnovení blogu by mohol byť najlepší začiatok ako sa presláviť. Už si ani nespomínala ako dávno bolo keď na ňom bola posledný krát. Keď sa načítala stránka Alex na ňu so smiechom pozerala čierne pozadie s bielymi vzrmi, ako header tmavo namaľované dievča s ofinou cez pol tváre so slzou na líci. Zišla dole ku menu a začala si prezerať staré rubriky. Poviedky, úvahy, kresby, nejaké obrázky. Rozklikla náhodný článok.

Otvorila sa čierna stránky s jednoduchým bielym písmom. článok mal názov "Čierna Princerná"
autorom bola MichiBlackrose, tak si kedysi Alex hovorila. Začítala sa dočlánku. *Prečo som taká sama? Prečo ma súdia za môj vzhľad? Veď na čiernych linkách, ofine alebo konverzách nie je nič zlé. A aj keď sa to niekomu nepáči tak bólo by také ťažké odpustiť si kričať po mne nadávky ? .... Áno, dnes boli zas problémy v škole. Menovať koľko ľudí ma mňa dnes niečo blbé povedalo by asi zabralo veľa času. Výhoda dlhej ofiny je, že ich občas nevidím. To je najlepši. Pekne sa v zadnej lavici skloniť a tváriť sa, že tam nie som. Ale dnes ma zasa mali potrebu skúšať a tak som musela ísť pekne pred tabulu. Milujem svoj štýl. Nikdy sa ho nevzdám. Ale keď po mne niekto zakričal, že mám sexy podkolienky tak to bolo fakt príliš. On sa do toho nemá čo starať. A tak som odpovedala červená ako paradajka. Proste kolosálny trapas. Potom som celu prestávku presedela na veckách, tváriac sa, že neexistujem.* Na konci bolo ešte pár fotiek toho dievčaťa čo aj na titulnej fotke. Bola odfotená v stoji aj v sede. Mala oblečené spomínané podkolienky. Boli bieločierne pásikové. Nad nimi mala nariasenú tylový sukňu čiernej farby a bielu blúzku s čiernouz kravatou. Natupírované čierne vlasy boli rovné a lesklé. Dievčina mala normálnu postavu, bola relatívne dosť nízka, aj napriek pár centimetrom, ktoré jej požičali podpätky. Alex zdvihla oči od obrazovky a zahľadela sa na svoj odraz v zrkadle teraz. Dievčina, ktorá na ňu hľadela bola vysoká a veľmi štíhla. Na tom si Alex zakladala. Milovala byť štíhla, už oddávna sa jej páčili štíhle modelky, štíhli chlapci, štíhle dievčatá. Zaumienila si, že aj oná taka bude a teraz aj taká bola. Vlasy už nemala čierne, teraz boli svetlo ružové. Ale tmavý make-up nosievala stále. Oblečebé mala dlhé čierne tričko s krížom a červené zamatové legíny. Už nenosila len čierne veci ale stále sa držala hesla, byť iny je lepšie. Od spolužiakov sa okrem vlasov a oblečenia líšila aj tetovaniami a piercingom. Čierny krúžok zdobil jej peru už dlhú dobu a tak skoro sa ho nemienila vzdať. Tetovaní mala viac. Na rukách, chrbte, a aj na nohách. Milovala každé z nich lebo bolo ukážkou jej osobnosti a presne ju vystihovalo.
Keď si sadla späť k počítaču ďalej si prezerala články. Pri každom sa vynorili hromady spomienok. Väčšinou boli smutné, ale nie vždy. Na niektoré články spomínala s radosťou. Bolo tam popísané jej nadšenie nad novo objavenými pesničkami, návštevy koncertov a podobne.

Keď sa viac a viac začítavala do článkou v hlave sa jej vynárala otázka: prečo som s blogovaním vlastne prestala?

ďaľšie diely TU

Fikce Nefikce

Tak a konečne je tu moja prvá poviedka. Je to príbeh dievčaťa, ktoré je iné ako ostatní. Jej útočiskom pred opovrhovaním bol blog, ktorý ale opustila. Po čase sa k blogovaniu znova vracia. Akí sú jej terajší priatelia? Akí boli jej predošlí spolužiaci? Skontaktuje sa znova s ľuďmi zo starého blogu? Zmení sa jej život keď znova začne blogovať? Spozná niekoho?

všetky diely:
1. diel