Expel the purple

Vyšiel z dverí. Celú svoju minulosť nechal za sebou a vydal sa preč. Dážď mu padal na ruky, na tvár, chladný vietor sa mu zapieral do chrbta ale on akoby to necítil. Nevnímal nič na okolí. Ku dažďovým kvapkám na jeho tvári sa pridali slzy a zmiešaním sa s jeho čiernou linkou vytvorili sladko-slané šedé pramienky na jeho lícach. Bolo mu jedno kto ho takto uvidí. Zdvihol hlavu k nebu a prešiel si rukou cez vlasy. Dlho stajlovaný účes bol úplne zničený ale on akoby si to ani nevšimol. Jeho chôdza bola strnulá. Pravá, ľavá, pravá a tak ďalej. Mal cieľ? Asi áno. Lenže on zastal a padol na kolená, tvár skryl v dlaniach. Hrudníkom mu otriasali vzdychy.