Podrezať si žily alebo skočiť z mosta .... that´s the question
Na začiatku dňa sme mali v škole prezentáciu o Bratislave. Stresy, domrvila som jednu z dvoch viet čo som mala povedať.
Pred kamarátkou ohovárala moju mačku. Ale keď ona je zvyknutá spať na mojej posteli a nejak ignoruje fakt, že teraz tam je cudzí človek. A chlpy sú všade preto lebo je to dlhosrstá mačko, ktorá na jar mení srsť.
V meste som si výborne pokecala so svojimi spolužiačkami bola neskutočná sranda, záchvaty smiechu, milión fotiek, krásne spomienky.
Neskutočne ma bolia nohy a relatívne málo som toho pila a na obed sme boli v McDonalde, kde som už najmenej 3 mesiace nebola.
Trápne ticho ..... stále.
Viac kecá s otcom po anglicky ako so mnou.
Neviem prečo ale nejak nemám záujem kamarátiť sa s ňou.
Som zjavne zrelá na návštevu psychológa.
Celý čas keď sme boli v meste ako skupina som sa snou nebavila. Asi pol hodnu pred tým ako som si ju mala vziať domov mi nejakým zázrakom začalo byť zle od žalúdka, mala som pocit, že odpadnem. Celé zle.
Nechcem ísť do Talianska.
Zachráňte ma niekto.
Vezmite si juuuuuuu.
Ja som zúfalá.
A tak.
Skúsim sa začať tváriť normálne.
Fotky pridám niekedy potom.
END
Neviem ako sa to odvtedy vyvíja, no dúfam že lepšie :/
OdpovedaťOdstrániťja som mala doma už dve francúzsky prvý raz som bola totalne vystresovana ale postupne sa všetko zlepšilo až som si ju nakoniec obľúbila a v Taliansku si to uži :)
OdpovedaťOdstrániť